Meeting in Raguza partA

84
Publikované 14. októbra 2019 od

2018.7.

the no komplet, untreated original slovak text – fragment:

,Stretnutie v Raguza /Dubrovník/.
Mini opera.

Odohráva sa nad morom na skále po pri Raguza -cc. v roku 1907.

1. Scena.

Nievelmi vysoko nad morom – a trochu dalej od mesta – maluje jeden velmi mladý mladík ,
a trocha dalej takisto iný mladík.
“/5-v-sempre/Je to nádherný pohlad…však?”
“Priamo stvorené pre namalovanie…”
“/9…/Ste tu dlho?”
“/10../Nie …iba chvílku…”
“/11..//14../dovolte mi , aby som sa predstavil…
som Egon…Egon Schiele…”
“Teší ma ..já som .Adolf…Adolf Hitler…”
O /17/chvílu príde blízko k nim jedno velmi mladé dievča
a začne malovať.
“/Egon-29/…čo maluješ krá-sko-…?”
“/35/Auto-po-rtré-t…”
“/Adolf-41/…hm…to je velmi interesantné…!”
“/obaja-45/…a…hm… môžeš, smieš nám pzrezradiť, že ako sa voláš?
Mi sa voláme Egon a A-do-lf.”
“/49/…No …já …som …Jolánka-…Jolánka- Komlóssy-”
Egon/55/ príde ku Jolánke, a jemne jú objíme.
“…a čo keby sme si večer spolu zašli do nejakej kaviarni…”
“/61/Nemôžem… som tu s velmi prísnýmy rodičmy, otec je vážený župan , a já som už vážne zadaná!”
“/66/…zadaná?…no pozrime sa… a to s kým že?”
“s velmi bohatým kastelánom… von Jankovitsom!
…/zosmutnela/…ale…”
“/79/…ale…?”
“/81/…v skutočnosti já milujem niekoho iného…
chudobného chlapca z mnohodetnej rodiny reformovaného farára..,
/92/…je to Lajos …tu je jeho fotka…”
Postupne sa rozlúčia
“/98/Stretneme sa zajtra …?”
“/103/Rozhodne áno…”

Intermezzo/109/

2. Scena.
Druhý den /127/sa opeť stretli na tom istom mieste Egon, Adolf, a trochu dalej aj Jolánka.
“/129/Zdravíme Vás – krásna Jolánka…”
“/133/Aj já vá zdravím …mladí umelci…”
“/138/Doniesol som sebou aj jedno krásne dievčatko…
Tányičku…Tatjana vom Mossig…
…budem ju malovať nahú…
…však Tányička?”
Medzitým z blízkého altánka príde jedno , asi 12-13 ročné dievčatko.
“/145/…áno ujo E-gon…Môžete ma namalovať…”
Adolf rozhorčene:
“/149/Čože!? Ti chceš ju malovať nahú?
Ved je to ešte dieťa./155/
Tohle je škandál! Si snad žid?”
“/156/…a čo to má spločného so židmy?”
“/161/Židia sú perverzný a zdegenerovaný”
“/164/…ale…ale …to trocha prehánaš…”
“/167/…ale ved už aj nás pomalu urobily zdegenerovanýmy…”
Jolánka: “ale,ale …nechádajte sa chlapci…
…ved maliari odjakživa malovali aj nahé ženy…
/176-spreech/…to mi hovorievá aj môj otec, ktorý je ústredný inšpektor pre pedagogov…
/178v/…dokonca aj môj vzor, Színyey Merse, taktiež maluje aj nahé ženy…”
Egon:
“…Tányička…lahni si na zem a zodvychni sukničku…
…dúfam, že si nezobrala kalhotky, ako sme sa dohodly.”
Tatjana lahne si na zem a zodvyhne suknu, takže videť celé jej nahé telo do polpása.
Medzi tým Egom rýchle maluje.
Adolf – odvráti sa a na chvílku a ujde:
” …no na tohle sa nebudem dívať…to je škandál…”
Prudko pribehne speť a pozre sa na plátno:
“…a ako si to namaloval!?
…tohle že je umenie!…
…však to je odporný obraz, …škaredé …
…zdegenerované umenie…entartete kunst…
…fúj!!!”
“…ale…ale… Adolf…nebud už taký malomeštiak…
… to je moderné umenie…
…nový smer…expressionizmus…”
“…tento nový smer určite vymisleli židia!”
Jolánka príde sa pozrieť:
“…ani mne sa to nepáči…
Színyei Merse maluje ovela krajšie…”
Donyesie a položi na malí stolík fonograf-gramofon.
“Môj otec mi to daroval k 18. narodeninám…
…pustím vám moju najoblíbenejšiu pesničku…”
Z gramofonu znie hudba na pobreží do dialky.

PCB
Scene 3.
Na další den sú opať na predošlom mieste
Egon
a Adolf.
Pribehne aj malá Tatjána.
“/13/Dnes ťa budem malovať celkom nahú…
… a ti Adolfe nerob zase zúrivého malomeštiáka…”
/19/”no dobre…nebudem…ale predsa sa mi to nepozdáva…”
Medzitím Tánočka sa vizlečie témer do naha, a Egon začnu ju malovať,
Medzitím/22/ pribehne aj Jolánka a začne malovať:
“/30/…Egone…opeť maluješ to mladé dievča nahé?”
V tom /35/sa objavý velmi mladé dievča – v pubetálnom veku.
Oprene sa díva na Adolfa.
“/40/Kto to je?”
“/43/Aha už viem – sú to francúzi…/44-spreech/ majú tu príbuzné…
/45-v/sú tu na návšteve…
/46-spreech/…je to Jean-Marie Lorettána…a má asi iba 16 rokov…”
Nadalej /49/sa uprene díva na Adolfa.
Adolf – medzi tým maluje -:
“/54/…čo chceš …aby som ťa namaloval…?”
Ona zrejme nerozumie po nemecky, Adolf nevie francúzsky.
“/61/…no tak čo chceš…?”
V tom /62/dievča sa začína vyzliekať celkom do naha.
“/66/…mám snad namalovať tvoj akt?”
Ale /68/dievča príde bližšie ku Adolfovy , chití ho za ruky a ťahá ho do altánka.
Tam/70/ sadne si na lavičku, a nohamy začína Adolfa vyzliekať.
Potom/72/ sa otočí naopak, a ukazuje Adolfovy , aby ju zo zadu znásilnil.
Dojde ku aktu.
Ked opeť vídu von z altánka , tak Egon:
/78/”…no vida…vida… a ešte ti sa hráš na pohoršeného malomeštiaka?”
“/82/…ale ved ona už nie je dieťa…”
“/86/…no skoro je dieťa…”
Medzi tým mladé dievča utečie.
Adolf/89/ má tam vyložené niektoré obrazy, Egon ich pozerá:
“/91/… no celkom dobré… vidno že máš talent…
…môže býť z teba velký maliar…”
“/95/…ale já by som chcel býť aj spasitelom nemeckého národa…”
“/98/…to by nebolo dobré…
…musíš býť velkým maliarom…
…/spreech-102/nebud proti židom…ba práve naopak…
…/104-spreech spoj velkoleposť germánskej rasy s biblickou velkoleposťou židovstva…
../v-107/.a namaluj ich starodávnu grandioznosť na monumantálných o-brazoch…
/111-v/… ale beda ti… ak chceš býť politikom…
../spreech-112/.lebo ak umelec ide do politiky, začne vnímať celý štát, ako svoj umelecký nástroj…
/113-v/a stane z neho netvor, krutý diktátor…”
Pomalu sa blíži večer a traja – už priatelia – sa rozlúčia.